bv: Marek, aktívne pôsobíš v praxi ako architekt už pekných pár rokov. Podľa toho čo viem väčšinou pracuješ v CAD systémoch, ktoré nepatria medzi takzvané CAD-y všeobecné, ale sú to systémy úzko špecializované na stavebníctvo a architektúru. Na druhej strane máš skúsenosti aj so všeobecnými CAD-mi. Mohol by si tieto systémy na základe svojich skúseností nejako stručne charakterizovať, porovnať a povedať, ktorý systém s ktorým si prišiel do styku ti najviac vyhovuje?

mv: Archicad je od začiatku objektovo orientovaný CAD, pracuje s prvkami ako je stena, doska, strecha, okno, dvere, stolička... používa jazyk GDL (Geometric Definition Language). K dispozícii je veľká knižnica objektov. Aktuálna verzia je Archicad 7.

Výhodou Archicad-u je, že zároveň pri kreslení pôdorysu si užívateľ buduje korektný 3D model. Pôdorys je takisto kreslený korektne podľa normy, a nastavením podrobnosti zobrazovania si užívateľ vyberá medzi stupňami projektovej dokumentácie - zadanie, projekt. Možnosti Archicad-u sú väčšie ako momentálne štandardné možnosti hardware. Ďalšou výhodou Archicad-u je možnosť editácie v akomkoľvek zobrazení. Po doladení štandardných nastavení má aj vcelku slušný rendering. Archicad nemá problém pri načítaní a ukladaní štandardne používaných formátov. S výnimkou načítania 3D prvkov z formátov DWG a DGN, ktoré načíta ako 2D. Problém je v tom že nepozná prvky ako sú hranol, ihlan..., keďže používa iný jazyk - GDL. Opačný postup je bezproblémový. Napríklad - pri expedovaní vo formáte 3DS exportuje prvky aj s definíciami materiálov, ktoré sú v Archicad-e samozrejmé. Nevýhodou je voľné modelovanie, ktoré je dosť obmedzené, dá sa ale v prípade potreby doplniť nadstavbami. Ale budeme sa baviť o štandardne dodávaných verziách. Archicad je výhodný pre architektov tvoriacich koncepty. Umožňuje rýchle modifikovanie 3D modelu, ktoré sa automaticky premietnu aj v 2D dokumentácii. Nevýhoda Archicad-u je jeho vysoká cena (cca 200 000.- Sk bez DPH).

Allplan je špecifikom medzi CAD systémami. Skladá sa z hlavnej kostry, na ktorú si podľa financií a zamerania zákazník nabaľuje balíky funkcií. Jadro Allplan-u tvorí podpora 2D, spolu so správou dát a tlače. Je možné dokúpiť 3D voľné modelovanie, architektúru, statiku, urbanizmus. Voľné 3D modelovanie je dosť silnou výhodou Allplan-u, ktorú ale nie je možné efektívne využiť pre dosť slabý rendering. Horšie je to v porovnaní s Archicad-om aj so správou dát, ktorá je najzložitejšia medzi CAD-mi, keďže je zabudovaná vnútri systému. S okolím komunikuje cez Allmenu, čo je ale dosť veľa zbytočných krokov. Allplan trochu zaspal vývoj, no v novej verzii už správu dát zjednodušuje, dá sa už prirovnať k prieskumníku Windows. Inak Allplan tvorí prechod medzi objektovo orientovaným Archicad-om a všeobecne orientovaným AutoCAD-om. Je vhodný skôr pre projektantov, resp. menej koncepčne tvoriacich architektov.

O výhodách AutoCAD-u sa rozpísal už náš kolega Ing. arch. Tomáš Sobota. Doplním iba to že sprístupnením GDL skriptu pre AutoCAD majú aj užívatelia AutoCAD-u možnosť využívať knižnice Archicad-u. Viac na stránke www.gdlcentral.com, nebo www.gdltechnology.com. Mám možnosť pracovať na aktuálnej verzii AutoCAD 2002. Jeho prácnosť určite "ocenia" kolegovia hlavne pri modifikáciách a zmenách v projekte. Všeobecne u CAD-ov badať posun k podpore Internetu.

Na základe týchto stručných porovnaní a daný časopriestor preferujem Archicad.

bv: Čo mňa zaujíma na CAD-och predovšetkým je voľné kreslenie, respektíve modelovanie. Jedna vec je používanie štandardných prvkov, druhá vec je potreba tvorby a používania atypických prvkov, ktoré vyplývajú z architektonickej tvorby. Väčšinu detailov a prvkov, ktoré som vyvíjal na svojich posledných projektoch by si darmo hľadal v štandardných knižniciach. Preto mi veľmi vyhovuje normálne "primitívne" 2D kreslenie, ktoré vždy bolo a bude neoddeliteľnou súčasťou našej práce. Zaujímalo by ma ako sa vysporiadávaš s atypickými prvkami v CAD-och s ktorými pracuješ, respektíve aké nástroje na voľnú tvorbu ti poskytujú?

mv: Ešte ku knižniciam. Sú výhodné hlavne v interiérovej tvorbe, kde jednoduchým drag & drop je možné vložiť do modelu prvok, ktorý sa presne vyrába a pri každom otvorení výkresu sa prvok automaticky aktualizuje. Je to zaujímavé hlavne u 70% prvkov - nábytok, lampy, sanita. Teraz k tým 30%, ktoré tvoria voľnú atypickú tvorbu. Samozrejme ako každý aj ja som začínal aj v Archicad-e a Allplan-e 2D kreslením. V obidvoch je 2D kreslenie dotiahnuté na vysokú úroveň so zrozumiteľným ovládaním. Výhodou je možnosť sústrediť sa na vlastnú tvorbu a nie na technické veci ako napr. v AutoCAD-e zviazanosť na vrstvy, perá, polygóny. Dosť ma zaskočila neschopnosť AutoCAD-u kresliť plochu samostatne (je viazaná na polyčiaru), a následne zistiť aká je plošná výmera danej plochy, čo je pri urbanizme dosť častý jav. V Archicad-e kreslíš a modifikuješ plochu samostatne a jednoduchým zaškrtnutím políčka máš plošnú výmeru. Sklamaný som bol aj z filtrov, ktoré umožňujú modifikáciu, čo je pri architektúre, ak má byť tvorba ozaj voľná, potrebné. V obidvoch CAD-och je možné voľné skicovanie rukou- myšou, resp. digitálnym perom a následná automatická transformácia do digitálnej formy, s ktorou je možné ďalej pracovať. K dispozícii je 256 pier – bezkolíznosť s AutoCAD-om. Rozdiel Archicad-u od všeobecných CAD-ov, je že užívateľ pracuje v móde - „What You See Is What You Get“. To znamená že neexistuje nastavenie pier a farieb pri tlači. Tie si užívateľ nastaví buď na začiatku práce, resp. modifikuje pred ukončením. Opäť je to výhodné pri urbanizme, kde je možné použiť 256 rozlične farebných plôch, pričom si dané farby stlmíš na ľudské.

V Allplan-e je možné priradenie pier a farieb pri nastavení tlače. Iné je to pri 3D voľnom modelovaní. Tu sa Archicad podstatne líši od Allplan-u a všeobecných CAD-ov. V programe Allplan - balíku voľné 3D modelovanie, je prakticky možné vymodelovať akékoľvek teleso a následne z neho generovať 2D výstupy. Filozofia Graphisoft-u je naďalej rozvíjať GDL, v ktorom je možné taktiež vymodelovať akýkoľvek 3D prvok - napr. aj pneumatiku s dokonalým dezénom, pričom prvku definuješ, ako sa má zobrazovať v pohľade a reze, pôdoryse. Jazyk je ale dosť zložitý pre bežného užívateľa (obdobne ako HTML). Archicad sa snaží sprístupniť GDL zápis podobne ako napr. Dreamweaver jazyk HTML. Pri poslednej verzii Archicad-u 7 - v lište GDL je možné vyberať z prvkov bežných pre všeobecné CAD-y ako sú 3D plocha, čiara. Rozhodne dnes štandardne nedosahuje voľné 3D modelovanie kvalít napr. produktu Rhinoceros. Ja sa vysporiadávam s týmto problémom tak, že pri zložitejších stavbách si spomeniem na starú dobrú deskriptívu a projekt riešim v 2D.

3D model potom riešim buď vyabstrahovaním atypických prvkov, alebo sa finálny 3D model spracováva v iných software Rhinoceros, AutoCAD. Vzhľadom na prevažnú časť "klasických" zákaziek a technológie výstavby v našich zemepisných šírkach, poskytuje Archicad dostatok a možnosť vytvárania vlastných, modifikovateľných prvkov pre 3D tvorbu a samozrejme úplnú voľnosť pre 2D tvorbu.

bv: Akým spôsobom teda komunikuješ s okolitým svetom, ktorý prevažne robí vo všeobecných CAD aplikáciách typu AutoCAD/ MicroStation? Do akej miery sa ťa dotýka problém konvertovania medzi formátmi? Ja osobne mám pocit, že tento druh činnosti a s ním spojená strata dát počas konverzie, konzumuje stále viac a viac môjho času a okupuje stále viac miesta v už aj tak dosť preťaženej mozgovni. Informačná potopa, ktorú popisoval Stanislaw Lem pred 40-mi rokmi je zdá sa už tu.

mv: Máš pravdu. Keďže spolupracujeme so širokým spektrom architektonických a projekčných ateliérov, tento problém veľmi dobre poznám. Najčastejšie prichádzajú podklady v DGN,DWG/DXF. Projektanta nezamestnáva iba problém iných formátov, ale občas aj verzia formátu, hlavne u DWG/DXF. Našťastie nová verzia AutoCAD-u neprišla s novou verziou a ostáva pri verzii DWG 2000. Verzia Archicad 6.0 sa sústredila hlavne na zlepšenie komunikácie s AutoCAD-om ako najpoužívanejším CAD – prispôsobila/ obmedzila počet farieb na 256, doplnila v nástrojoch povely AutoCAD-u (správa XREF, voľby ukladania) a pribudla aj funkcia „Pridať rozšírené dáta do entít DWG/DXF“ pre znovunačítanie v Archicad-e. Strata dát je minimálna. Pri exporte súboru do DWG/DXF ukladá Archicad nielen samotný súbor ale aj súbor formátu SHX, čím sa eliminuje problém s fontom písma. Problém pri 2d kreslení je hlavne kótovanie a myslím aj dlho bude. Problém šráf a plôch bol odstránený, pričom šrafovaná plocha sa správa aj po konverzii ako plocha a nie ako zhluk drobných čiarok. Posledná verzia Archicad 7 zlepšila komunikáciu aj s MicroStation - so svojím formátom DGN. Obdobne sa správa pri komunikácii aj Allplan Nemetchek, kde je ale limit 16 pier. Pri úzko špecializovaných CAD aplikáciách pribúda oproti AutoCAD-u ešte jeden problém, a to mierka. Čas potrebný na konverziu sa teda skracuje, ale ešte stále zaberá značnú časť času. Ale rodinu a software si moc nevyberieš, takže tento problém ešte dlho ostane aktuálny.

bv: Akým spôsobom podporujú Archicad a Allplan tímovú spoluprácu. Mám trochu pocit, že sú to nástroje "one man show", tzn. celý projekt naseká do počítača jeden človek. Ako sa zdieľajú inžinierske informácie medzi viacerými členmi týmu v rôznych fázach projektu? Mám na mysli hlavne vplyv toho, že všetko je 3D, čiže nemáš človeka, ktorý robí pohľady, ale všetci musia robiť vlastne iba pôdorys. Nie je to trochu problém? Ja mám skúsenosť s Bentley Triforma, čo je pre tvoju predstavu niečo ako Archicad. Tam to funguje tak, že človek robí 3D model v priestore a z neho vyťaží celu dokumentáciu. Je to obrátené poradie ako v Archicad-e, kde vlastne kreslíš 2D a získaš 3D. V Triforma sa dá rozdistribuovať práca na jednotlivé modely, napr. jeden človek spravuje model betónového skeletu, druhy fasády, tretí vzduchotechniku a podobne. Dokonca je možné "pustiť" do jedného modelu neobmedzený počet užívateľov, tzn. že na skelete súčasne modeluje 5 ľudí. Je to samozrejme ošetrené proti konfliktným operáciám. Ma Archicad niečo ako XREF-y?

mv: Archicad zaviedol pojem Teamwork už pri verzii 5.0 v roku 1998. Po verzii 6.0 je Teamwork už bežná súčasť software. takže určite to nie je "One man show". Je možné si zakúpiť sieťovú verziu programu s limitovaným počtom kľúčov 5, 10..., pričom Teamwork je hlavnou výhodou tejto sieťovej verzie. Je to výhodné hlavne pri časovo náročnej, rozsahom väčšej zákazke. Pri Teamwork-u sa určí administrátor, je to jeden z počítačov siete ktorý definuje pole pôsobnosti jednotlivým užívateľom, resp. sprístupní celý projekt všetkým. Postupne sa prihlásia všetci účastníci "tímovej práce" na administrátor. Samozrejme sú tu tiež nástroje na predíjdenie konfliktom. Projektovanie v Archicad-e nie je kreslenie 2D, a z toho 3D. Archicad pracuje v obidvoch módoch. Buď si zvolíš "primitívne“ 2D kreslenie, alebo pracuješ s modelom virtuálnej budovy. Čiže pracuješ v rôznych podlažiach v jednom výkrese. Je možné model ľubovoľne rezať, generovať pohľady. Každá zmena prevedená v ktoromkoľvek pôdoryse, či pohľade sa automaticky prejaví v iných zobrazeniach. Prakticky kreslíš pôdorys, ale v 3D, s preddefinovaním výšok a materiálov prvkov. Rozdiel medzi Allplan-om/AutoCAD-om a Archicad-om pri zobrazovaní 3D modelu je, že Archicad vďaka GDL technológii, zobrazuje pôdorys korektne podľa normy. Jednotlivým prvkom definuješ ako sa majú správať v pôdorysnom zobrazení, resp. v reze (šrafy, hrúbka čiary...) Čiže ak vediem rez doskou s preddefinovanou šrafúrou železobetónu, tak sa mi v reze zobrazí ako železobetón atď. Čiže korektné 2D je samozrejmosť, 3D je naviac.

Samozrejme všetky nastavenia je možné kedykoľvek veľmi ľahko modifikovať. V Teamwork je možné nastaviť časovú postupnosť zobrazovania zmien, alebo sa zmena automaticky zobrazí po každom uložení. Platí postup, že najprv dostane informáciu administrátor, následne ostatní užívatelia. Prakticky to znamená, že naraz môžu kresliť napr. 5. podlažnú budovu 10 užívatelia, pričom každé podlažie kreslia napr. dvaja. Následne je možné generovať rezy a pohľady. Je možné sa dohodnúť na tom, že jeden bude kresliť fasádu, druhý skelet - podobne ako si to písal - všetko je vec dohody medzi členmi tímu. Takže spracovanie napr. súťažného návrhu väčšej stavby môže prebehnúť vo veľmi krátkom čase. My túto možnosť využívame hlavne na spracovanie súťaží, kedy je pre komerčne žijúci ateliér, výhodou obetovať kratší čas napr. jeden deň, na spracovanie dokumentácie. Keďže Archicad pracuje s virtuálnou budovou je možné získavať z hotového modelu rôzne výpisy množstva použitých materiálov, okien, dverí, zasklených stien atď. To všetko jednoduchým kliknutím v lište Rozpočet. Nie je mi známe, či Allplan pozná termín Teamwork, aj vďaka svojej nesmierne zložitej správe dát, by to bol veľmi zložitý proces. Prvý krok k sprístupneniu tejto funkcie urobil Allplan vo verzii FT 16, keď ju upravil na spôsob prieskumníka Windows. Archicad samotný nepoužíva Xref. Zaviedol ho v súvislosti s podporou spolupráce s AutoCAD-om. K výkresu je možné pripojiť, prekryť DWG/DXF súbory ako Xref. V samotnom Archicad-e je podobná funkcia v správe podlaží- podsvietenie predchádzajúceho podlažia.

bv: Dúfam, že kladiem tie správne otázky, ktoré by ti položil každý človek neznalý veci. Moje posledné skúsenosti s Archicad-om sú z pred 3 rokov, kedy si mol pocit skôr obmedzených možností než silného nástroja, ale teraz vidím, že sa toho dosť na tomto produkte vylepšilo. Sympatická mi je a vždy bola predovšetkým samotná myšlienka a filozofia produktu, smerujúca k odbúraniu manuálnej práce na projekte. Samozrejme otázne je, ako sa túto myšlienku darí fyzicky realizovať. Určite sa ti podarilo prebudiť vo mne zašlý záujem o Archicad, budem si musieť k tomu sadnúť, pozrieť sa na to a opäť si rozšíriť svoj obzor. Bohužiaľ však nejde sledovať všetky produkty súčasne a dnešná doba nás viac menej núti k špecializácii. Dúfam ale, že si podobný rozhovor v dohľadnej dobe ešte neraz zopakujeme, a to i na téma architektúra, aj keď CAD systémy sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Ďakujem za rozhovor a pozdravujem z Prahy.

Súvisiace linky:
Graphisoft ArchiCAD
www.graphisoft.com
www.cegra.cz
Allplan Nemetchek
www.allplan.com
www.nemetschek.cz
Vinicenko Architekti
www.vinicenko.szm.com